Súčasní žiaci a študenti sa považujú za digitálne adaptovaných alebo prvú generáciu, ktorá vyrastala obklopená technológiami ako smartfón, tablet a elektronické čítačky. Učitelia, rodičia a zákonodarcovia uznali technologický vplyv a reagovali. Vidíme viac investícií do technológií v triedach, vďaka čomu už nie je neobvyklé, keď sú študenti vybavení iPadmi a prístupom k elektronickým učebniciam. V roku 2009 americký štát Kalifornia schválil zákon vyžadujúci, aby boli všetky školské knihy dostupné v elektronickej podobe do roku 2020. V júli 2011 poslanci štátu Florida odhlasovali predpis, ktorý hovorí o konverzii učebníc na digitálne verzie.

Vzhľadom na trend by sa dalo predpokladať, že prispôsobenie sa a technologické preferencie študentov sa premietnu do lepších výsledkov vo vzdelávaní. Zistilo sa však, že to nemusí byť nevyhnutne pravda.

Vedci z oblasti učenia a textového porozumenia sa nedávno zamerali na rozdiely v čítaní tlačových a digitálnych médií. Kým nové formy učebných technológií (digitálne učebnice) sú prístupnejšie a jednoduchšie prenosné, bol by omyl očakávať, že študentom lepšie poslúži čítanie z digitálneho média len preto, že ho uprednostňujú.

Rýchlosť, ale za určitú cenu

Výskum zaznamenal výrazné kontradikcie. Študenti tvrdili, že preferujú a darí sa im lepšie, keď čítajú z obrazoviek. Ale ich výkonnosť v skutočnosti utrpela. Napríklad zo štúdie (1992) sa zistilo, že študenti dokázali lepšie pochopiť tlačené informácie a texty, ktorých dĺžka bola viac ako jedna strana. Zdá sa, že to súviselo s rušivým účinkom, ktorý má posúvanie (scrollovanie) na chápanie. Taktiež bolo prekvapením, že niekoľko výskumníkov sledovalo rôzne úrovne porozumenia alebo času čítania dokumentu.

Na sondáž týchto modelov sa realizovali tri štúdie, ktoré sledovali schopnosť rozumieť informáciám na papieri a na obrazovke. Študenti najprv hodnotili vlastné preferencie. Po prečítaní dvoch pasáží (jednej online a druhej tlačenej) dostali niekoľko úloh: opis hlavnej myšlienky, uvedenie kľúčových bodov a poskytnutie akéhokoľvek relevantného obsahu, na ktorý si spomenuli. Nakoniec posúdili svoj výkon. V prieskumoch sa texty dĺžkou líšili a teda boli zhromaždené rôzne údaje. Objavilo sa tak niekoľko kľúčových nálezov, ktoré odhalili rozdiely medzi čítaním tlačeného a digitálneho obsahu:
– študenti v drvivej väčšine dávajú prednosť digitálnemu čítaniu,
– tento druh čítania je podstatne rýchlejší ako pri čítaní tlačeného textu,
– študenti hodnotili svoje chápanie pri online čítaní pozitívnejšie ako pri tlačovinách,
– paradoxne, celkové porozumenie bolo lepšie pri tlačenej verzii,
– pri všeobecných otázkach bolo porozumenie rovnaké u oboch verzií (pochopenie hlavnej myšlienky textu),
– pri špecifických otázkach bolo porozumenie podstatne lepšie, ak účastníci čítali tlačený text.

Z týchto zistení vyplynulo zopár ponaučení, ktoré môžu byť poskytnuté politickým činiteľom, učiteľom, rodičom a študentom o spoločenskom postavení tlačeného textu v čoraz digitálnejšom svete:

1. Zvážte účel

Všetci čítame z mnohých dôvodov. Niekedy hľadáme odpoveď na konkrétnu otázku, inokedy si chceme prezrieť noviny kvôli čerstvým udalostiam. Keď sa chystáme prečítať si článok alebo text v tlačenej či digitálnej podobe, mali by sme si spomenúť, prečo čítame. Pravdepodobne existuje rozdiel v tom čo a pri akom médiu najlepšie funguje. Inými slovami, neexistuje prístup „jedného média pre všetko.“

2. Analyzujte úlohu

Jedno z najpevnejších zistení výskumu je, že pre niektoré úlohy nie je typ média dôležitý. Ak sa od študentov chce, aby pochopili a zapamätali si hlavnú ideu alebo obsah, neprevažuje jedna forma nad druhou. Ale keď čítanie vyžaduje väčšiu angažovanosť alebo hlbšie porozumenie, viac poslúži forma tlačená a učitelia by mali dať študentom na známosť, že ich schopnosť porozumieť je ovplyvnená prostredím, ktoré si zvolia. Táto znalosť by mohla znížiť rozdiel, ktorého sme boli svedkami pri študentskom názore o vlastných schopnostiach, v porovnaní s reálnym výkonom.

3. Spomaľte

V treťom experimente sa vytvoril orientačný profil vysokoškolských študentov na základe toho, ako čítajú a chápu tlačené a digitálne texty. Medzi týmito profilmi sa našla aj skupina, ktorá skutočne text pochopila, aj keď sa presunula z čítania tlačeného na digitálne. To, čo odlišovalo túto atypickú vzorku, bolo, že v skutočnosti čítala pomalšie, keď bol text na počítači ako keď bol v knihe. Inými slovami, nebrali jednoduchosť digitálneho textu za samozrejmú. Zvýraznením tejto vybranej skupiny ako modelu by sa študenti mohli naučiť a nasmerovať, aby bojovali proti sklonu „prelietavať“ online článkami.

4. Niečo, čo sa nedá zmerať

Môžu existovať ekonomické a environmentálne dôvody pre šetrenie papiera. Ale je jasné, že niečo dôležité sa pri ústupe tlače stráca. V akademických životoch existujú knihy a články, ku ktorým sa človek pravidelne vracia. Tieto opotrebované stránky obsahujú dáta a riadky textu „ošľahané“ otázkami a reflexiami. Je náročné predstaviť si podobnú úroveň angažovanosti pri digitálnom texte. Pravdepodobne by malo existovať miesto pre tlač v akademickom živote študentov bez ohľadu na to, ako technologicky zdatní sú.

Je zrejmé, že pochod smerom k online čítaniu bude nerušene prebiehať naďalej a netreba tlmiť vymoženosti online textov, medzi ktoré patrí šírka a rýchlosť prístupu. Cieľom je skôr pripomenúť „digitálnym občanom“ a tým, ktorí upravujú vzdelávacie procesy, že existujú značné náklady a následky vo vzdelávaní a rozvoji počas znižovania hodnoty tlačeného slova.

Preložené zo: Students learn better from books than screens, according to a new study; autori: Patricia A. Alexander & Lauren M. Singer (University of Maryland); World Economic Forum (weforum.org), 17.10.2017

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...