Ak si niekto myslí, že otroctvo bolo ÚDELOM LEN Afričanov, je na hlbokom omyle. Existuje aj niečo, o čom sa nehovorí, a to je otroctvo bielych ľudí – Írov, ktorých zotročovali ich najbližšís usedia – Angličania.

Státisíce írskych mužov, žien, ale aj malých detí Angličania najprv prevážali loďami do oboch Amerík. Potom masovo krížili lacné írske otrokyne s drahšími otrokmi z Afriky, aby nemuseli kupovať ďalších drahých otrokov na trhoch.
Keď sa búrili alebo neposlúchali rozkazy, kruto ich trestali. Richard Dunn v knihe Cukor a otroci o tom napísal: „Otrokár mal právo otroka zbičovať alebo ho zavesiť, dať mu zápalnú látku medzi prsty a páliť mu ruky alebo nohy za trest. Bili ich po hlave, kým netiekla krv.“ Očitý svedok Ligon z Barbadosu povedal: „Keď som videl zverstvá, ktoré tam robili sluhom, neveril som, že jeden kresťan môže také niečo spraviť druhému.“
Niektorí majitelia pálili neposlušných otrokov zaživa, ich hlavy narážali na koly a vystavovali na trhoch s otrokmi ako výstrahu pre ďalších. Nebudeme opisovať všetky neľudské podrobnosti, tie zhruba poznáte z filmov o afrických
čiernych otrokoch. Rovnaké veci páchali Angličania na Íroch za kráľov Jamesa VI. a Charlesa I., a ani Oliver Cromwell nemal problém so zbavovaním ľudských práv svojich susedov.
Anglická kolonizácia
Anglicko žiarlilo na svojich protivníkov Španielov a na ich zámorské impérium. Tudorovci sa obávali, že by Španieli mohli využiť katolícke Írsko proti nim. Z Írska si spravili svoju prvú kolóniu. Anglickí vládcovia sa spočiatku nazývali pánmi Írska, aby od roku 1541 prijali titul kráľ Írska. Krajina však mala svoje tradičné rodové usporiadanie a Angličania v nej dlho nevedeli presadiť svoj normanský, anglosaský systém. Najdlhšie sa bránil Ulster v Severnom Írsku. Tamojší grófi prijali pomoc Španielov, ale nakoniec
prehrali v bitke pri Kinsale v roku 1601. Miestni páni ušli v roku 1607 do exilu. Vtedy Angličania spustili kolonizáciu. Odoberali pôdu katolíckym Írom a dávali ju presbyteriánskym Škótom. Tak zasadili semeno nenávisti, ktoré trvá dodnes. Anglické okupačné vojská zostali v hlavnom meste Írska Dubline až do roku 1922. A hoci Írsko nakoniec získalo nezávislosť, Severné Írsko odmieta Veľká Británia vrátiť. V roku 1919 vznikla Írska oslobodzovacia armáda (IRA). Nasledovala vojna za nezávislosť aj občianska vojna. V roku 1998 podpísala IRA s britskou vládou mierovú dohodu.
Autor: Ratko Sudecký
Mesačník Zem&Vek si môžete predplatiť na:

http://bit.ly/kupit-online-zemavek-januar-2019

Zopár slov o autorovi...