Tandem Harabin-Rostas by priniesol medzinárodný mediálny dom Slovanov
Určite ste postrehli, čo sa stalo pred pár dňami hudobnej skupine Tublatanka na Tehelnom poli. Z nejakého dôvodu odohrali svoje vystúpenie na play-back. Okamžite sa strhla mediálna smršť a v korporátnych médiách a bulvárnej tlači sa začali objavovať nadpisy typu: „Kolosálna hanba na derby Slovana s Trnavou: Ďurinda sa strápnil“ alebo: „Hanba na tri zimy: Ďurinda sa strápnil pred 20 000 ľuďmi“a podobne. V tej mediálnej šikane sme bohužiaľ zabudli na to najdôležitejšie: najskôr poskytnúť priestor na vysvetlenie samotnej skupine Tublatanka. Veľa vecí by sa tak vysvetlilo. Pritom tú kapelu roky milujeme…
Máme za sebou 30 rokov vývoja demokracie a v roku 2019 nikomu z nás nepríde čudné, že sa už v základnom mediálnom rámci správame vulgárne a hrubo nedemokraticky. Porušujeme všetky zásady objektivity.
Úpadok morálneho stavu slovenskej spoločnosti je zapríčinený hlavne pôsobením slovenských médií. Mediálny priestor je informačne nevyvážený, na trhu pôsobia najsilnejší mediálni hráči, primárne s vlastnými zámermi, obvykle so zahraničným, ale, samozrejme, aj domácim, oligarchickým pozadím – predstavitelia privátneho sektoru. A tí diktujú podmienky. Opozitum by mal vytvárať štát, prostredníctvom štátnych rádií a televíznych kanálov, ktoré si obyvateľstvo platí. Avšak RTVS opozíciu privátnemu priestoru nevytvára – je dlhodobo spolitizovaná a úloha tejto štátnej mediálnej skupiny je neustále pretkávaná personálnou sieťou osôb, konajúcich proti hlavnému, štátnemu zámeru – objektivite pri vysielaní, pre ktoré boli štátne televízne kanály a rádiá stvorené.
Určite si pamätáte škandalózny odchod kontroverzných osôb, zoskupených v RTVS okolo Zuzany Kovačič Hanzelovej alebo škandalózne pôsobenie moderátora Slovenského rozhlasu Braňa Dobšinského. Tieto osoby takmer všetky našli okamžité uplatnenie práve v privátnom sektore, ktorý objektivitu v informovanosti za 30 rokov pôsobenia na našom mediálnom trhu rozložil. Vo svete, kde objektivita pri informovanosti hrá prim, by si tak ľahko prácu nenašli.
Spôsob, ako bolo naložené v privátnom mediálnom sektore s názorom na Tublatanku, je jasným dôkazom našej mediálnej zaostalosti a iba podotýkam, že tento pokus o odsun predstaviteľov tradičnej slovenskej kultúry na okraj spoločnosti, ktorými sa lídri Tublatanky bezpochyby v minulosti stali, je iba aktuálnou, drobnou nečistotou tejto slovenskej mediálnej stoky.
Za dobu, počas ktorej sa presadzujú tieto mafiánske pravidlá zamestnancov tzv. deep state, hojne zastúpených v slovenských, privátnych médiách, sa stalo bežné, že veľa vážených osobností spoločenského života so sklonom k profesionálnej objektivite, pôsobiacich v korporátnych rádiách a televíziách, je zastrašovaných. Deje sa to na verejnosti rovnako, ako napr. spomenutá šikana Tublatanky a nie je možné sa tomu brániť. Bežne sa stáva, že keď napr. Adela Banášová, ktorá je svojou objektivitou známa, vysloví na verejnosti názor, mimochodom, aj pomerne objektívny – ako to bolo napr. na odovzdávaní cien OTO-2018, ktorý ale nie je úplne kompatibilný so záujmami korporátnych médii, sa časť slovenských umelcov uchyľuje k nenávistným prejavom a Adele Banášovej sa od tej doby dejú v živote pomerne čudné veci, ktoré dnes nechcem rozoberať, lebo nie sú podstatou témy. Podstatou je poukázať na fakt, že významné osobnosti spoločenského života na Slovensku majú za daných okolností prirodzený strach vyslovovať svoj názor slobodne, lebo sú závislé na privátnych mediálnych skupinách. Adela Banášová nie je predsa sama, kto bojuje so spoločenskou šikanou. Prípadov je veľa, napadá mi osobnosť slovenskej prózy a textár Boris Filan, ktorý sa iba pred nedávnom stal obeťou spoločensko-mediálnej šikany už zato, že si dovolil vysloviť vlastný názor v kníhkupectve. Jeho reakcia bola taká, že sa radšej ospravedlnil, ako by sa pustil do boja s mediálnou mafiou. A podobných prípadov je veľa a stále sa množia. Kde to bude mať koniec?
Mediálnu šikanu obyvateľstva, nestotožňujúceho sa s pravidlami korporátnych a mainstreamových médií, je dnes cítiť v každej sfére verejného života a veľa umelcov dobrovoľne radšej verne slúži záujmom skorumpovaných médií, riadia sa v živote viac komerčnými pravidlami mediálneho trhu, ako správnymi, občianskymi zásadami. Stratili svoju slobodu a vymenili ju za úspech na televíznej obrazovke. Iste. Inej cesty, ako byť na Slovensku populárny, ani niet. Je potom úplne prirodzené, že herci sú dnes tvárami štátnych prevratov podporovaných médiami. A pojmy, ako napr. vlastenectvo alebo občianska zodpovednosť sa stali nástrojmi mediálneho rozkladu tradičného štátu, cez plytkú manipuláciu s obyvateľstvom, zneužívanú na plazivé politické prevraty.
Predstavte si, že by na Slovensku existovala nezávislá mediálna skupina, ktorá by bola úplne odstrihnutá od mafiánskych praktík privátneho mediálneho sektoru, financovaná iba dodatočnými, štátnymi prostriedkami. Všetci politici svorne tvrdia, že Slovensko je ekonomicky nesmierne stabilné, tak prečo neinvestovať prvorado do odstránenia mediálnej šikany obyvateľstva? Malo by to viac výhod. Zásadne by sa obmedzilo výsostné postavenie korporátnych a mainstreamových médii na slovenskom mediálnom trhu a RTVS by stratila monopol na verejnoprávne vysielanie. Na trh by prišla nová konkurencia, nezávislá na všetkom a všetkých – bez potreby nutnej závislosti na kľúčových hráčoch v mediálnom priestore. Uplatnenie v nej by našli všetci, ktorí nedostali dostatočný priestor u mediálnej mafie a popredné slovenské osobnosti by sa prestali obávať o stratu práce a spoločenských pozícii. Takéto médium by vrátilo ľuďom prirodzenú slobodu myslenia. Veľa ľudí, ktorí sú dnes doslova donútení ku „škrteniu svojich hrdiel“ – cenzúre svojich názorov z obavy o svoju profesnú budúcnosť, by zrazu dostalo priestor, aby „zalapali po dychu“. Zmenilo by to dusnú atmosféru na Slovensku a krajina by sa znovu nadýchla, ako pri závane čerstvého vzduchu.
V niektorých krajinách Latinskej Ameriky, ktoré sú roky tlačené deep stateom do spoločenskej neslobody, cez diktatúru korporátnych a mainstreamových médií, vznikol zaujímavý projekt, ktorý sa spoločensky nesmierne uchytil. Volá sa Telesur a je predstavovaný pod logom „teleSur“. Funguje v krajinách, v ktorých je tlak na odnárodnenie najväčší. Je platený latinskoamerickými vládami a napr. v dnešnej Venezuele zachraňuje cez objektívne podané informácie krajinu od americko-európskej agresie. Vďaka objektivite Telesuru sa vo Venezuele sformovali a zjednotili všetky pronárodné sily a bojujú za zachovanie zvrchovanosti svojej krajiny.
Telesur má tradičné sídlo vo venezuelskom Caracase, ale na jeho prevádzku prispievajú viaceré krajiny, hlavne Kuba, Nikaragua, Uruguaj a Bolívia. Je to teda nadnárodný projekt, ktorý sa stal latinskoamerickou odpoveďou na korporátny tlak anglickej mediálnej skupiny BBC.
Telesur je dnes nesmierne úspešný projekt a v rámci Latinskej Ameriky vlastní množstvo rádií, televíznych kanálov, vysielaných cez satelity. Projekt si získal množstvo verejnoprávnych partnerov a tlak cudzích korporátnych médií v Latinskej Amerike prirodzene odstránil. Dnes v snahe o objektívne informácie sleduje jeho mediálne kanály celá Latinská Amerika a je to práve projekt Telesur, ktorý Latinskú Ameriku zjednocuje a čelí náporu americko-európskych, dobyvačných snáh o Latinskú Ameriku.
V stredovýchodnej Európe sa o potrebe zjednocovať na úrovni slovanských štátov hovorí už dlho. Vznikol dokonca projekt všeslovanskej vzájomnosti, ktorý sa však šíri veľmi pomaly, pretože doteraz nemal dostatočnú politickú a finančnú podporu. To by sa však mohlo na Slovensku zmeniť s príchodom Štefana Harabina do prezidentského úradu.
Pred nedávnom som čítala názor slovenského blogera, ktorý poukazoval na fakt, že na Slovensku neexistuje žiadne silné alternatívne médium. Iste. Slovenská alternatíva sa permanentne borí s nedostatkom finančných zdrojov a konkurovať korporátno-mainsreamovej mafii nemá jedinú šancu. Napriek tomu urobila pre Slovensko množstvo záslužnej práce a značne vyviedla krajinu z dezinformovanosti. Je nepochybné, že práve tieto alternatívne bunky objektívnejšej informovanosti sa môžu stať základom pre nový slovanský mediálny projekt. Iba na Slovensku dnes silne pôsobia napr. Hlavné správy, Infovojna, Slobodný vysielač, alebo Zem&Vek. Viete si predstaviť, že by títo ľudia dostali reálnu šancu sa viac zjednotiť a viesť slovenský mediálny priestor? Nepochybne áno. Získali si dodnes 55% slovenskej verejnosti. A podobná situácia na mediálnom trhu je takmer vo všetkých krajinách, tzv. východného bloku s výnimkou Ruska, kde je situácia na mediálnom trhu podstatne vyváženejšia. Projekty alternatívy v európskych krajinách Slovanov by sa nadnárodne mohli združiť v pripravovanom projekte, na ktorom dlhodobo, nadväzovaním medzinárodnej spolupráce Slovanov pracuje Tibor Eliot Rostas. Projekt nesie pracovný názov Medzinárodný mediálny dom Slovanov.
Celkovo si myslím, že Slovensko sa zbytočne hrá na svojom mediálnom piesočku. Je malý a preto ľahko korumpovatelný. Uvedomme si prosím, ako za posledných dvadsať rokov degenerovala kvalita slovenských programov. Na to, na čo sa dnes Slováci musia v televízii pozerať, by sa pred dvadsiatimi rokmi nepozeral ani pes Julka Satinského – Dunčo. Začlenením sa Slovenska do medzinárodného mediálneho projektu by vznikla podstatne väčšia konkurencia medzi umelcami a do programov by sa dostávali iba elity filmového, alebo spravodajského plátna. Opäť by vznikali úspešné, nadnárodné filmové projekty, ako bola napr. ničím nezameniteľná Perinbaba. Nakoniec, uvážte sami: Perinbabu 21. storočia by si pozreli okamžite všetci – a v tom je zároveň skrytá podstata a veľký predpoklad úspechu mediálnych projektov Medzinárodného mediálneho domu Slovanov.
Mám odvážnu, autorskú víziu: Vďaka tandemu Rostas – Harabin v Grasalkovičovom paláci, v ktorom by Rostas plnil úlohy mediálneho poradcu prezidenta SR, by akýsi slovanský Telesur alebo po slovensky Mediálny dom Slovanov s medzinárodnou účasťou mohol vzniknúť. Prezident má medzinárodnú spoluprácu ako jednu z hlavných náplní práce a slovenskí alternatívci majú obrovský predpoklad mediálne zjednocovať Slovanov, pretože napriek tomu, že nedisponujú žiadnymi prostriedkami, dokázali na mediálnom trhu nemožné veci – a popri tom si ešte budovali medzinárodné kontakty. Už iba fakt, že napr. Zem&Vek, napriek obrovským snahám o jeho likvidáciu dodnes prežil, je takmer neuveriteľný a v dnešnom svete mediálnych manipulácii takmer nemožný. A ak si Rostas a slovenskí alternatívci dokázali získať srdcia Slovákov, majú reálne predpoklady to dokázať prostredníctvom Medinárodného mediálneho domu Slovanov aj v iných krajinách.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Zdroj
