Ešte pred polrokom bola slovenská spoločnosť jasne rozdelená. Na jednej strane bola vládna koalícia, na strane druhej značne zdiskreditovaná opozícia. Medzi týmito dvoma politickými pólmi bol Kotleba, pričom bolo úplne zjavné, že ani jedna strana nebude mať guráž vládnuť s jeho podporou. Zároveň však všetci vedeli, že v prípade predčasných volieb nastane politický pat. Ani jedna strana politickej barikády by totiž nemala šancu vytvoriť parlamentnú väčšinu bez nekoalovateľného Kotlebu. A tak nastal problém, čo s tým. Chvíľami sa totiž zdalo, že bez zásadného preformátovania politickej scény na Slovensku vláda bez SMERu ani po prípadných voľbách nebude možná.

Chýbala tretia politická sila. Výbornou rozbuškou jej vzniku sa stala vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Tak vznikla iniciatíva Za slušné Slovensko. „Slušňáci“ získavali u časti naivnej verejnosti kredit deklarujúc sa za nadstranícke hnutie, ktorému ide v prvom rade o zmenu politickej kultúry, a nie o uchopenie moci. Je jasné, že tento potenciál mienili využiť predovšetkým ľudia z prezidentovho okolia, a aj preto sa mladí organizátori stali ich predĺženou rukou. Práve to rozhodlo, či sa to alebo ono zhromaždenie bude konať, alebo sa odvolá, lebo si to tak želá pán prezident.

Skutočné zámery iniciatívy Za slušné Slovensko však nebolo možné tajiť donekonečna. V súvislosti s blížiacimi sa komunálnymi voľbami masky padli, keď sa táto „nadstranícka“ iniciatíva rozhodla, že v Bratislave a minimálne v krajských mestách odporučí presne jedného kandidáta na primátora. Tým jasne prekročila Rubikon a vstúpila na pôdu výsostne straníckej politiky. Ak si doteraz ešte nejakí opozičníci mysleli, že iniciatíva bude akýmsi figovým listom, ktorý prekryje či zatieni opozičné prešľapy a v konečnom dôsledku opozícii ako celku pomôže, hlboko sa mýlili.

…

Autor: Roman Michelko

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...